Príbehy

všetky príbehy

Príbeh tuláčika menom Čirko

Aj tento príbeh nás presvedčil o tom, že ľudská krutosť nemá hranice.

Jedného dňa zastalo na kruhovom objazde v meste Zvolen auto a surovo vyhodilo von čierneho strapatého psíka a odišlo. Zbytočne psík na nich čakal a chodil ku každému autu, ostal napospas osudu, sám, v neznámom meste. Túlal sa približne 2 mesiace, spával pod autami alebo v kríkoch kruhového objazdu, akoby stále čakal, kedy sa po neho niekto vráti. Zo začiatku bol prítulný a ľudí sa nebál, mnohí mu však ubližovali a keď sa chcel pripojiť venčiť ich psíka, tak ho odháňali preč. Psík stratil dôveru voči ľuďom a postupne sa to vystupňovalo až do obrovského strachu z akéhokoľvek bližšieho stretnutia s človekom. Prežil len vďaka ľuďom, ktorí mu poctivo každý večer pripravili jeho misku s večerou a mištičku vody. Čirko tak každý večer v tú istú hodinu prišiel naplniť svoje bruško a zahasiť smäd.  Osud tohto psíka nedal spávať mnohým občanov a preto neustále kontaktovali kompetentných, aby prišli túto situáciu riešiť. Hrozilo, že ho v blízkej dobe policajti už odstrelia, lebo odchytová služba ho nebola schopná ani v takom dlhom časovom rozpätí chytiť. Trebalo len prísť a streliť mu uspávačku, avšak ľudia oprávnení na tento úkon neprišli. Výsledok žiadny, ani po dvoch mesiacoch. Dnes ráno mi volala kamarátka, že psíka nalákali až do vchodu za ich fenkou a dokonca sa im ho podarilo pripnúť na vodítko. Obojok už mal, keď ho vyhodili. Ihneď sme po neho išli, nedalo sa k nemu ani priblížiť, takže naskočiť do kufra sme ho museli presvedčiť. Celú cestu sedel vzadu na sedadle a pachtil. Ten strach v očiach bol tak smutný...


Potrebovali sme mu odopnúť vodítko avšak priblížiť sa rukou bolo riskantné, tak sme na to išli pomaličky krok po kroku, až nakoniec čirko pochopil, že už mu nič zlé nehrozí a človek mu už neublíži. Napriek tomu, že je stále ostražitý a bojí sa každého prudšieho pohybu teraz sa nám dá vyškrabkávať, dokonca na nás už aj vyskakuje a teší sa keď za ním prídeme. Dokonca som mu dnes bez problémov dala do krku odčervovacie tabletky a to som ešte ráno k nemu ani nedala ruku. Bude to veľmi oddaný psík, naviazaný na svojho pána. Teší sa z každého pohladenia a zaslúži si ten najlepší domov. Dôveru si získava pomaly a preto treba na neho veľmi opatrne. Najvhodnejší by bol k pokojným starším ľuďom, ktorí ho budú mať čas škrabkať. Je to aj dobrý strážca a každú návštevu ohlási brechotom. Nie je vhodný k iným psíkom ani k deťom, pretože deti majú prudké pohyby, na ktoré by mohol zo strachu reagovať.

Šťastný koniec tak smutného príbehu...

Je úžasné ako komunikácia medzi ľuďmi a mediálizácia dokáže pomôcť zachrániť živeho tvora. Dnes nám zavolala slečna, ktorá si včera spoznala psíka v novinách. Keď vraj uvidela jeho fotku a text, ktorý bol vedľa, neverila vlastným očiam. Bola si viac-menej istá, že psík Čirko je nik iný ako ich psík Ňufko. Neváhahala, sadli do auta a o chvíľu ich už čakalo stretnutie so psíkom. Keď vošla dnu a uvidela ho, jej očakávania sa naplnili. Psík bol ich. Darovali ho jednej rodine, ktorím údajne ušiel, ako sa však psík dostal od Trenčína až do Zvolena ostáva záhadou. Čirko, teda Ňufko na nich od prvej chvíle vyskakoval, toto predtým k nikomu cudziemu nerobil, nedal sa novým ľuďom ani pohladkať a držal sa pri nás, svojich pánov si však spoznal a nekôr celý vytešený a šťastný odcupital s nimi do auta. Psíka už nikam nedajú a nechajú si ho spolu s jeho sestrou, tiež kríženec bradáča, ktorá ich čaká doma. Teraz je Ňufko zase tam odkiaľ prišiel a bude o neho dobre postarané. Tá radosť psíka, ktorého smutný príbeh skončil takto šťastne, bola tak veľká až nám tlačilo slzy do očí. Milý náš Čirko - Ňufko dúfam, že po svojom 2 - mesačnom túlaní, už nikdy nestratíš svoj domov !

Ďaľšie príbehy