Príbehy

všetky príbehy

ŽIivot plný strachu a úzkosti

Malého čierno-bieleho psíka sme videli prvý krát asi pred mesiacom, keď vystrašene stál pri ceste medzi dvomi dedinami, kde nie je nič len les a lúky. Podľa jeho dezorientácie nám bolo hneď jasné, že psíka niekto na ceste vyhodil. Ihneď sme ho chceli chytiť ale psík utekal a utekal, taký bol vyplašený chudáčik. Keď sme videli, aký obrovský strach s ním trasie, vedeli sme že jeho odchytenie bude veľmi ťažké. Pravidelne sme sa ho snažili nalákať, psíka však nebolo vždy vidieť, lebo sa skrýval v lese.


Tu prežil niekoľko daždivých dní o hlade, len sám so svojím strachom. Neskôr sa objavoval v meste vzdialenom 4 kilometre. Tam sa nám ho podarilo raz aj nachovať ale psík zase zmizol a dlho ho nebolo. Keď tu zrazu chlpáčik stál pred krčmou v Lukavici, v dedinke vzdialenej od mesta 6 kilometrov. Toľko kilometrov sa nabehal hore-dole a možno aj hlad ho prinútil podísť bližšie k človeku a tak sa ho podarilo chytiť. Bol veľmi vystrašený a tak sme ho museli zavrieť do letnej kuchynky, aby si oddýchol, neušiel a hlavne mal útočisko pod kuchynskou linkou. Dali sme mu tam misku s vodou, voňavé papanie, ale aj granulky, aby si psík vybral, čo mu bude chutiť. Zo začiatku vôbec spod skrine nevychádzal, tam ležal so stiahnutým chvostíkom a vyplašenými očkami. Chodili sme k nemu každú voľnú chvíľu, prihovárali sa, postupne ho pohladkali po nošteku, neskôr aj po hlavičke. Veľmi sa mu to páči, ale zo strachu celý ten čas sedel úplne meravý, strach nevie prekonať. Skúsili sme ho zobrať aj vonku, aby sa trošku prešiel avšak ani sa nepohol.


Pred 5 dňami si Lucas z dôvodu jeho zlého psychického stavu vyšklbal všetky chlpy na chvostíku. Išli sme za veterinárom, ošetril mu to, dal nám roztok na potieranie a tiež  homeopatiká proti strachu a úzkosti. Bohužiaľ sa chvostík nezlepšil, mokvalo mu to a tým, že ho zo strachu stále držal stiahnutý pod sebou hrozilo, že sa tam dostane infekcia a tak sme včera museli dať chvostík amputovať. Dali sme ho hneď aj vykastrovať, aby už neskôr nemusel mať žiadny stres. Aj štichy sa mu vstrebú a nebudeme ich musieť vyberať.


Lucas je už aj kastrovaný, pokroky na zblíženie s človekom robí pomaly, ale ide to. Psík má len okolo jedného roka a takto veľmi zranenú tú malú psiu dušičku. Bude potrebovať niekoho veľmi trpezlivého, ktorý ho naučí veriť a znova sa tešiť zo všedného dňa. Veríme, že aj Lucas nájde človeka, ktorý bude jeho oporou a bude sa pri ňom cítiť bezpečne a pokojne.

Ďaľšie príbehy