Príbehy

všetky príbehy

Príbeh týraného Dannyho...

Ahojte, volám sa Denny a som nemecký ovčiak čiernej farby. Prežil som si svoje trápenie a chcem Vám o tom porozprávať, tak čítajte pozorne. Moje utrpenie začalo v koterci, kde nás náš pán aj s mojim kamarátom držal zavretých. Neviem ale čo sa stalo, čím sme nášho pána nahnevali a prečo sme ho prestali zaujímať, proste za nami už nechodil, vykašlal sa na nás a nechal nás na pospas zavretých v koterci bez jedla a bez vody. Takto to nejaký čas trvalo, papali sme sneh a to bolo jediné čo nám tam z neba padalo. Bolo to strašné, my sme chudli a mráz prituhoval. Bol som hladný a bola mi strašná zima. Stále som dúfal že nás niekto nakŕmi alebo zachráni. Vedľa nás mali totiž policajti koterce, ale vôbec sme ich nezaujímali. Nevedel som ako ďalej, keď sa stalo to najhoršie. Pre môjho kamaráta sa náš koterec stal klietkou smrti, posledným miestom kde strávil tie ťažké dni hladovania a žiaľu. Môj kamarát ZOMREL a ja som ostal SÁM. Nevládal som a prestal som aj dúfať, že niekto príde opustil som sa, už mi bolo jedno čo so mnou bude a čakal som kedy sa to konečne skončí. V jedno ráno som sa prebudil a uvidel som ľudí. Neveril som vlastným očiam, keby som mohol tak od štastia plačem, oni ma prišli zachrániť hurááá, škoda že sa toho nedožil aj môj kamarát. Chcete vedieť ako sa ľudia dozvedeli, že tam trpím? Okolo nášho pozemku išla "veterina" a keď zbadali môjho mŕtveho kamaráta zavolali karanténu a prišli aj pre mňa, nie ako policajti, čo si ani nevšimli že som tam, a že trpím. Trhá mi srdce, keď si uvedomím, že pre mňa môj kamarát aj po smrti spravil viac, ako ja pre neho. ZACHRÁNIL ma, on UMREL, no ja som kvôli tomu prežil.


Kedže som bol súčastiu súdneho sporu moja adopcia sa mohla uskutočniť až dnes a tak si ma prišli s KS vziať, aby ma trošku vykrmili a našli mi milujúci domov, kde ma môj pán neopustí a už nikdy nezažijem to čo som zažil.

Ďaľšie príbehy