Príbehy

všetky príbehy

Spomienka na milovanú Ginku...

Keď mi jedného dňa zazvonil telefón, ešte som netušila akú radosť mi prinesie. Volali za psíka, vraj sused ho chce dať odstreliť, lebo je už stará a nech teda poviem, či ho beriem alebo nie, lebo ak teda nie, tak poľovník už má pripravený náboj. Od mojej odpovede závisel život asi 13 ročnej dobermanky Ginky, nemala som na výber a povedala nech ju donesú. Nevedela som nič o jej povahe, znášanlivosti ani kam ju vlastne dám, ale jej smrť by som nikdy nedovolila.


Prišlo auto a v ňom sedela staručká fenka, ktorá sa síce veľmi rada hladkala, ale nejako zvlášť na ľudí nereagovala. Odviezla som ju domov  a čakala čo sa bude diať, keď ju uvidia moje dva psy. Gina nám hneď vysvetlila, že druhé psy rada nemá a tak som ju musela oddeliť do zadnej časti záhrady. Začali sme s inzerciou a hľadaním nového domova, jej šance však boli malé. Bola jeseň a Ginka spávala vonku v búde a celé dni sa vyhrievala vonku na slniečku. Rýchlo si zvykla a svojou nevraživosťou k mačkám pomohla k ich dočasnému odsťahovaniu sa. Onedlho sme však zistili, že trpí inkontinenciou a vždy pod ňou ostalo všetko mokré. Nikto sa na ňu nehlásil, pre každého bola stará, nepotrebná, nechcel mať psíka ktorý môže kedykoľvek zomrieť, aby nemusel plakať. A tiež mojou podmienkou bolo, aby Gina žila dnu v teple vzhľadom na jej zdravotné problémy. Tým som znížila jej šance na adopciu na 0. Ja som sa však rozhodla ináč, Ginka dožije u nás, nikam nepôjde!  A keď mala s mojimi psami žiť, musela s nimi aj vychádzať. Par krát do seba skočili, postupne sa začali obchádzať a rešpektovať až nakoniec spávali vedľa seba na jednej posteli. Zvykli si na seba a začali spolu normálne fungovať ako trojica. Bola nesmierne vďačná za to všetko čo u nás prežívala, posteľ a gauč nikdy nepoznala, celý svoj život prežila na dvore, v mrazoch či horúčavách, dokonca sa ocitla v tých najtuhších zimách aj v karanténnej stanici, po tom čo ju odchytili sedieť už týždeň na pumpe celú premrznutú. Vraj majiteľovi ušla, ozval sa o niekoľko týždňov a fenu mu vrátili. Keby som toto celé vedela, už vtedy by som ju z tej KS zobrala a prežili by sme spolu aspoň o pár mesiacov viac.


Ginka bola na svoj vek vitálna, ale zdravotné problémy nepustili, choré obličky, močový mechúr, slabé srdiečko, bolesti kĺbov, zväčšené uzliny, dobre nepočula ani nevidela na diaľku a napriek tomu tak rada behala po lúke, nevedela sa hrať, ale naučila sa, utekala za loptičkou a najviac zbožňovala prasačie uši!


Stále sa chcela hladkať, pchala si hlavičku pod ruku a neprestala, kým ju človek nehladkal až ho ruka bolela. Veľmi bola na mňa fixovaná a ja som si ju tak obľúbila, že keby prišlo aj sto záujemcov, nikdy by som ju už nikomu nedala. Stala sa členom rodiny, už nebola psom v dočasnej opatere už to bola moja Ginka a urobila by som pre ňu všetko len, aby sa dožila čo najviac a aby mala život aký nikdy nepoznala. Všetko bolo v poriadku, prišla jar, Ginka začala tráviť teplé dni vonku v peliešku odkiaľ všetko sledovala, brechala na mačky, ktoré prešli po ulici a hlásila každú návštevu. Až v jeden večer sa všetko obrátilo, Ginke sa z ničoho nič prevrátil žalúdok a my sme okamžite utekali na veterinu, operovali ju do štvrtej ráno a my sme ani nespali a stále boli pri nej, dostávala infúzie, injekcie a ja som ju prosila, aby ma neopúšťala. Asi však už prišiel jej čas odísť a Ginka nás predsa navždy opustila. Umrela doma a boli sme pri nej až do poslednej chvíle, aby vedela akým veľkým darom bola pre nás, ako veľmi sme ju ľúbili a akí sme boli šťastní, že nám prišla do života a prežila s nami jej posledné mesiace života, aby vedela ako veľmi nám bude chýbať.


Bolesť z jej straty je len ťažké opísať, každý kto stratil svojho miláčika vie o čom hovorím a ako veľmi to bolí,  keď to už nie je v našej moci. Ostalo tu po nej prázdne miesto, už si nikdy neľahne do svojho pelieška, nikdy nebude naháňať mačky a už nikdy sa nebude dožadovať hladkania. Ginka sa už nikdy nevráti a ja nikdy nezabudnem na tú úžasnú „babičku“. Som šťastná, že som dala domov a lásku psíkovi v jej veku, že aj keď to bolo len na pár mesiacov, urobila by som to zase, lebo práve v tomto veku nás ten psík najviac potrebuje a jediné čo mu ešte môžeme dať je práve ten domov a lásku, po ktorej tak veľmi túži. Gina mala všetko, dožila sa 14 rokov a umrela 4.6. 2009, sladko spí v našej záhrade a mne stále tečú slzy po tvári...

Ďaľšie príbehy