Príbehy

všetky príbehy

Namiesto rodinného miláčika ostali len stroje na produkciu šteniat

Keď si Viky / yorkshirsky teriér / a Medie / maltézsky pinč /priniesol domov ich majiteľ ešte netušili že ich úlohou nebude robiť majiteľovi radosť a byť vernými spoločníčkami v teple domova, ale že sa stanú nástroj za sebaobohacovanie ich pána. Ich život bol peklom, tak ako je peklom mnohých iných ďalších čistokrvných psíkov bez preukazu pôvodu, ktoré funguje a žijú len pre ich reprodukčnú činnosť. Žili zavreté v malých zajačincoch vonku za každého počasia a ich jedinou úlohou bolo rodiť ďalšie a ďalšie šteniatka ktoré končili už ako 5 týždňové niekde vo veľkom transporte vývozcu alebo u niekoho kto sa rozhodol zaobstarať si miláčika, avšak pre neznalosť mnohých ľudí svojou kúpou len podporil množiteľa aby jeho fenku dal znova a znova nakryť, veď záujemci sú, tak fenky musia rodiť, čím viac tým lepšie. Mnohí ani nevedia že psíky u takýchto predajcov sú mnohokrát napichávané hormónmi aby sa hárali aj 3 krát za rok a tak mal ich majiteľ šancu nakrývať ich zakaždým čo sa dalo. Sučky nemali žiadnu veterinrásnu staroslivosť, parazity ich požierali zvnútra i zvonka. Očka silne zapálené, dlhodobo neliečené až kým obe neprišli o svoj zrak. Ich zlý život sa podpísal na ich zdraví a keď prišiel čas že už rodiť nevládali, stratili pre majiteľa akúkoľvek cenu, nebude predsa živiť niečo z čoho už nemá zisk. Utratenie injekciu je predsa nejaké to euro naviac a obe sučky mu nestáli ani za toľko, odniesol ich vo vreci do dediny k chlapovi, ktorý povedal, že on ich dvakrát treskne o zem a bude pokoj. Keď to počula suseda, zalarmovala ochrancov a ešte v ten deň sme vyrazili zachrániť tieto dve úbožiatka. Boli zatvorené v kôlni, nič nevideli ani nepočuli, schúlené v rohu, Medie už ani nechodila len ťažko dýchala. Napriek tomuto žalostnému stavu sa nám ich podarilo zachrániť, okamžite bola nasadená liečba, špeciálne kúpele na zahojenie mokvajúcej kože, liečenie očiek v ktorých bolo vidno toľko utrpenia až človeku bolo do plaču. Obe sa podarilo zachrániť hoci následky na zdraví im ostanú navždy, dnes žijú obe v rodinách kde sú miláčikmi, kde sa im snažia zahojiť všetky rany na duši avšak roky strávené v klietke vo výkaloch im nikto nevráti. Oni mali šťastie a ešte dostali šancu zažiť aj niečo dobré, žiaľ mnohé psíky ktoré žijú rovnako končia ako nepotrebný tovar na kraji cesty, udusené vo vreci, hodené do potoka alebo utýrané až na smrť. Kým budú na Slovenku fungovať výkupy šteniat, kým budú ľudia kupovať šteniatka bez papierov tak stále budú fungovať takéto množiarne na produkciu tak žiadaných šteniat, ktoré jedného dňa skončia rovnako.

Ďaľšie príbehy